Duchovné symboly labyrintu
Z počiatočného uhlu pohľadu je labyrint predovšetkým tajomná, významná osnova, sieť, križujúce sa cesty a chodníky, z ktorých niektoré sú slepé a predstavujú tzv. ,,garážové” cesty, ktoré niektorí z nás nazývajú tiež obrazným výrazom ,,smrtonosné konce”. Akonáhle objavíme vnútorný labyrint, mystické vlákno múdrej intuície, alebo inými slovami božskú inšpiráciu s ohľadom na to, čomu sme sa (predtým) otvorili, usmerní naše kroky a povedie nás pomaličky na tajomnej ceste, ktorej koniec vedie k božskému (najvyššiemu) stredu tejto záhadnej pavučiny.
Avšak, mali by sme si uvedomiť, že v tejto situácii prirovnanie k pavúčej sieti nie je presné, pretože sieť je symetrická a pravidelná, zatiaľ čo samotný základ labyrintu je v obmedzenom, najmenšom možnom priestore, najväčšmi zložitá pavúčia sieť rôznych ciest.
Táto zložitá sieť, väčšinou ak duchovná intuícia (ktorá by mala byť znásobená božskou inšpiráciou) nie je v nás ešte prebudená, spôsobuje oneskorenie niektorých situácií a inak povedané neumožňuje prístup božskému najvyššiemu stredu tomu, kto si nedbalo a závratne trúfa k tajomnému stredu, s veľkou túžbou po jeho dosiahnutí.
Vždy a bez výnimky zasväcujúci labyrint umožní prístup k stredu tomu, kto si ho trúfne prejsť skrze určitý druh zasväcujúcej cesty, ktorá je pretkaná podľa zásluhy hľadajúceho určitými duchovnými prekážkami a počiatočnými skúškami, ktoré sú vždy pre ďalšieho hľadajúceho premodelované. Toto všetko nastáva, ako by malo, keď si príslušný človek sám umožní byť úplne vedený jeho duchovnou intuíciou a takmer nekonečne žiada o tajomné, vedúce Ariadnino vlákno, ktoré je plné prezieravosti, tak, ako to bolo uskutočnené legendárnym hrdinom Théseom, ktorý bezpečne a víťazoslávne odišiel z Minotaurovho labyrintu.
Zasväcujúci labyrint tiež spôsobuje zablúdenie a zatratenie tých, ktorí kvôli skutočným chybám, ktoré vykonávajú, na záver skončia úbohou a nikam nevedúcou smrťou. V skutočnosti vždy (bez výnimky) skúška labyrintu je a zostane obrovskou.
Medzi stratenými spoznáme jednoducho aj tých, ktorí opustili túto duchovnú školu už veľmi skoro po ich úpadku, v poradí určitých veľmi dôležitých duchovných skúšok a kto odišiel odtiaľ – z miesta, v ktorom vlastne mali možnosť uspieť v objavovaní najvyššieho stredu labyrintu – aby sa im vodilo zmätene a úplne dezorientovane v ich duchovnej zaslepenosti, voči pominuteľnému a iluzórnemu zdaniu, zahrňujúcemu šialenstvo, do ktorého sú čím ďalej, tým viac ponorení, do tzv. ,,drahocenného” učenia falošných ,,veľkých zasvätencov”, alebo falošných ,,duchovných sprievodcov”.
Zásluha pre výnimočných ľudí
Iba výnimoční ľudia, ktorí sú skutočne pripravení čeliť a nakoniec prejsť túto dôležitú duchovnú skúšku, sú tiež spôsobilí dostať sa k najvyššiemu stredu a nakoniec slávnostne uspieť v tejto obrovskej skúške labyrintu, keď sa na záver dostanú do tajomného, božského, najvyššieho stredu, o ktorý, vedome, alebo nevedome, mnoho ľudí usiluje.
Analogicky povedané, uznaním pozorného a vytrvalého cvičenia systému jogy, labyrint predchádza zasväcujúcou a múdrou cestou, ktorú horlivý ašpirant, plný snaživosti má k vlastnej dispozícii (v niekoľko tisícročnom systéme hathajogy), aby nakoniec uspel v dosiahnutí najvyššieho stavu živého duchovného oslobodenia (džívanmukta), čo tiež znamená hlboké a úplne odhalenie nesmrteľného, najvyššieho Ja (átman) v jeho vnútornom vesmíre.
So zreteľom zasväcujúceho uhlu pohľadu, labyrint môže byť porovnávaný s pútavou štruktúrou mandaly, ktorá má rovnako svojim spôsobom labyrintový aspekt. Ohľadom každého labyrintu hovoríme tiež o zobrazení rôznych počiatočných skúšok a testov, ktoré znamenajú prebudenie božskej intuície a nepodmienenej otvorenosti voči božskému vedeniu umožňujúcemu nám uskutočňovať ako Božiu vôľu, tak aj príslušné prebudenie duchovných vycibrených schopností. Toto všetko by malo pôsobiť a malo by byť patrične prebudené vo vesmíre človeka, trúfajúceho si prevziať ohromnú skúšku labyrintu, pretože po rozptýlení preludu toto všetko umožňuje bezpečný pokrok ku skrytému najvyššiemu stredu.
Zasväcujúci potenciál labyrintu
Umelecký a zasväcujúci snímok ,,Stalker“ jasne popisuje skúšky labyrintu. Ku koncu sa iba niektorí hrdinovia dostanú po mnohých dobrodružstvách k najvyššiemu stredu. Taktiež každý zasväcujúci labyrint v sebe obsahuje božský, tvorivý potenciál, ktorý nám pomáha zabrániť určitým pokušeniam a pomáha nám ubrániť sa voči nižším vplyvom každého druhu.
Každý zasväcujúci labyrint vyvoláva a tiež signalizuje prítomnosť niečoho magického a tajomného, niečoho záhadného a vzácneho, niečoho božského, čo je dosiahnuté len tým, kto si trúfa prejsť a víťazoslávne sa dostať k najvyššiemu stredu. V tisícročnom systéme hathajogy toto znamená hlboké a úplné odhalenie nesmrteľného najvyššieho Ja (átman). Iba vtedy môže jogín povedať, že konečne uspel v dosiahnutí ohromných, základných skúšok duchovného labyrintu, do ktorého prvýkrát vstúpil na začiatku praxe hathajogy.
Úloha duchovného sprievodcu
Podstata role naozajstného duchovného sprievodcu je pomáhať ašpirantovi dostať sa bezpečne a rýchlo k najvyššiemu stredu labyrintu bez pobehovania dookola, z určitého pohľadu smrtonosného konca. V prípade falošného duchovného sprievodcu je zjavné, že sa nevyhnutne stanú falošnými duchovnými ašpirantmi tí, ktorí ich nasledujú a z určitého uhlu pohľadu sa stratia, pobehujúc okolo úbohého smrtonosného konca, v ktorom budú nekonečne prešľapovať na mieste (stagnovať), zažívajúc klamlivé konanie, ktoré podstupujú. Aj keď vlastne miesto, do ktorého sa dostanú, ich nepovedie ,,nikam“.
Je významné, že iba výnimoční ľudia vybavení duchovnou intuíciou a ukážkovou duchovnou prenikavosťou (alebo inými slovami len zasvätení, ktorí sa nechajú viesť Bohom a iba Jeho vôľou) majú nakoniec prístup k najvyššiemu stredu zasväcujúceho labyrintu.
Najvyšší stred
Najvyšší stred, do ktorého sa môžeme dostať, a ktorý je neustále chránený tajomnou štruktúrou labyrintu, je vždy vyhradený pre pokročilých zasvätencov, alebo inak povedané pre všetkých tých, ktorí úspešne prejdú ohromnými skúškami labyrintu. Títo výnimoční ľudia sú tí, ktorí sa napriek všetkým počiatočným skúškam (inými slovami povedané, v momentoch prichádzajúcich skúšok sú vábení vybrať si rôzne obchádzky, ktoré sa pred dosiahnutím stredu objavujú v labyrinte) prejavia úctyhodne, majú nakoniec prístup k navyššiemu odhaleniu, ktoré je plné záhad a zabezpečuje základný stred labyrintu vybraným a len niekoľkým z nás.
Tak skoro ako sa človek dostane k najvyššiemu stredu, tak tiež zvláda bezpodmienečne obstáť v obrovskej skúške labyrintu a je dôverne začlenený do záhadnej a úchvatnej arkány najvyššieho poznania. Takýto človek je tiež určitým spôsobom zaviazaný naopísateľnou silou zasväcujúceho tajomstva nikdy neprezradiť obrovské tajomstvá, ku ktorým má prístup. Ohromujúca zasväcujúca skúsenosť, ktorá je zakaždým prejavená vo vnútri labyrintu pre všetkých naozajstných duchovných pátračov, sa rovná tajomnému podstatnému hľadaniu, tak, ako hrdina Herkules hľadajúci zlaté jablká zo záhrad Hesperidiek alebo Jáson hľadajúci zlaté rúno z Kolchidy.
Odhalenie najvyššieho Já (ÁTMAN)
Keď to posudzujeme z jogínskeho uhla pohľadu, rovná sa to hlbokému a úplnému odhaleniu nesmrteľného najvyššieho Ja (átman). Každý z týchto základných aspektov taktiež znamená patričné a víťazné preniknutie do magického priestoru, ktorý je plný tajomstiev, obtiažne prístupný a dobre strážený, a v ktorého strede objavíme najyššie ohnisko božskej sily. Niekedy zasväcujúci labyrint tiež naplňuje netušenú, božskú, tajomnú činnosť, pretože obsahuje najvyššie božské tajomstvo vo svojom strede.
Z hľadiska makrokozmického prejavu je toto tajomstvo Paramátman, absolútne, najvyššie Ja Boha Otca. V mikrokozme človeka, v strede vlastného celistvého labyrintu je nesmrteľné najvyššie Ja (átman), ktoré by mal nakoniec ašpirant absolútne odhaliť hlbokým a úplným spôsobom.
V očiach múdreho je zasväcujúci labyrint obrazom celistvého duchovného úspechu, alebo dosiahnutia stavu múdrosti taktiež zamenajúceho, že sme úspešne preši určitými dôležitými obtiažnostiami.
Ak posudzujeme a berieme do úvahy tisícročný systém tantrajogy, tak nám labyrint ukazuje, že by sme mali múdro prežívať veľkolepý, tvorivý potenciál, ktorý udržujeme, a preto je nutné, aby sme ho transmutovali a premenili na rozsiahlu energiu a potom by sme mali byť schopní ho sublimovať a sústrediť ho, aby sme ľahšie dosiahli nesmiernych duchovných skokov.
Pozornosť do nášho vnútorného vesmíru
Toto všetko vždy znamená objaviť Boha Otca v našom vnútornom vesmíre. Aby sme v tom všetkom uspeli, mali by sme pevne a neustále sústreďovať našu pozornosť predovšetkým do nášho vnútorného vesmíru, byť veľmi pozorní na priebeh okultnej rezonancie, ktorý je stále vyvolávaný. Stane sa tak možné ,,plaviť sa“ medzi tisícimi cestami našich emócií, odhalením a tvorivými myšlienkami. Ak sme s týmto oboznámení, mali by sme si neustále dávať pozor a jednať tak, že postupne potlačíme ťažkosti, aby sme úspešne zvládli všetky dôležité počiatočné skúšky a čistou a božskou intuíciou, ktorá je v nás jednoducho prebudená, predovšetkým keď máme čím ďalej častejšie prístup do našej nadvedomej úrovne (vidžňánamajakóša). Stane sa tak možné uspieť návratom do božského svetla nastálo, bez dovolenia byť oklamaný okľukami ciest alebo možnými smrtonosnými koncami.
˜Profesor jógy Gregorian Bivolaru˜
Súvisiace články:
Sebapoznanie – zlaté pravidlo pre zduchovnenie