Záznam z konferencie Gregoriana Bivolaru
Čas pohlcuje všetkých, okrem tých, ktorí dosiahli nesmrteľnosť.
Človek sa môže priblížiť k Bohu, keď mu venuje všetku svoju činnosť. V okamihu, keď ponúkneme ovocie svojich činov Bohu a Boh dostane tento dar ako plody, ktoré nie sú používané tým, kto činnosť vykonáva, ale Bohom, v ten moment sa táto bytosť priblíži k Bohu, Nekonečnu a do určitej miery žije rovnako ako Boh. V tento okamžik môže človek cítiť prijatie Boha ako Otca a môže si dobre uvedomiť aké to je – prijať Boha.
Nemali by sme zabúdať ponúkať plody Bohu. Budeme tak schopní cítiť Božský stav. Po venovaní pocítime, že sám Boh sa prejavuje cez nás a týmto spôsobom môžeme pocítiť jeho inšpiráciu, milosť, silu a budeme oslobodení od zväzujúcej karmy. Mnoho ľudí má strach zo svojej činnosti. Prečo? Pretože činnosti konané bez venovania Bohu nás zväzujú. Skôr či neskôr, v tejto existencii, alebo v budúcej, privedú tieto činy svojho autora k znášaniu následkov. Ak bola činnosť zlá, plody budú horké. Ale ak sme urobili aj dobrú činnosť, sme zaviazaní sa sem inkarnovať, aby sme dostali svoje plody.
Z pohľadu mudrcov a svätcov je aj táto situácia zaväzujúca. Preto nám Ježiš cez podobenstvo s vínom ukazuje, že môžeme dosiahnuť oslobodenie aj skrze činnosť. Ak ponúkneme plody svojej činnosti Bohu a ak ich Boh prijme, to znamená, keď cítime, že Boh prijíma tieto plody. Pocítenie milosti Boha znamená, že cez činnosť môžeme cítiť jeho milosť a súčasne nás táto činnosť nebude viazať. Za takýchto podmienok sa nebudeme inkarnovať. Ale ak na to zabudneme, dostaneme tieto plody, či sa nám to páči, alebo nie. Ak nám aj prislúcha dostať dobré následky a reinkarnujeme sa do blaženého života, stále sa im nemôžeme vyhnúť.
Človek môže byť svedkom stavu najvyššej blaženosti. Môže cítiť obrovský náboj a prejavy Boha. Jedinou podmienkou je, že by sme nemali zabúdať venovať mu naše hlavné činnosti.
Venovanie pred milovaním
Venovanie je veľmi dôležité obzvlášť pred milovaním. Je nevyhnutné urobiť venovanie, aj ak vaše spojenie bude extatické, jemné či nádherné. Ak správne vykonáte venovanie a dostanete odpoveď od Boha, je toto venovanie platné 24 hodín. Môžete sa tak opakovane milovať s rovnakou osobou behom jedného dňa bez opätovného venovania.
Zdôrazňujem to, pretože sú tu stále ľudia, dokonca aj vo vyšších ročníkoch jogy a musím priznať, že aj medzi inštruktormi, ktorí venovanie zanedbávajú. Stále ešte nechápu, aké dôležité je venovať takéto chvíle. Ak sa stretneme s takouto osobou, mali by sme akt ukončiť bez ohľadu na to, aké máme pocity, alebo aké sú okolnosti. Mali by ste sa vyhnúť milovaniu s takouto osobou, aj ak by ste riskovali, že budete označení ako ,,divní”, pretože ak takto učiníte, tak ste z duchovného hľadiska správne pochopili, čo znamená venovanie.
Cez venovanie môžu milenci dosiahnuť skutočne blažené stavy, ale ten, kto zabudne venovať, sa nesústredí úplne na Boha a nepomôže vám tak učiniť (ak ste to zamýšľali). Za takýchto podmienok vám odporúčam jednoducho prestať. Bude to mať dobrý vplyv na vás a dokonca aj na osobu, ktorá vás chce zvádzať do karmickej pasce.
Tento fakt je veľmi závažný. Je pre vás veľmi dôležité vedieť, že ak ste nevenovali milostný akt Bohu (aj ak je prevedený s plnou kontrolou sexuálneho potenciálu, tá je veľmi úspešná a spôsobí ohromný nárast energií), tak pokiaľ sa neoslobodíte v tomto živote, máte veľkú pravdepodobnosť reinkarnovať sa 4-5 krát za každý akt milovania bez venovania. Musíte zakúsiť sladké a povinné plody svojej činnosti.
Veľmi to zdôrazňujem, pretože sú tu stale jogíni, ktorí počítajú so svojou krehkou kontrolou sexuálneho potenciálu a niekedy dokonca majú odvahu prísť za mnou a povedať, že to bol spontánny akt, že rovnako cítili Boha a že nebolo nutné urobiť venovanie… Ale to je omyl. Keď hovoríme o karme, tradičné texty hovoria o tom, že jediný okamžik, kedy môže byť ľudská bytosť oslobodená od karmy je, keď jasne a rozhodne venuje plody svojej činnosti Bohu.
Venovanie pred činom
Chcem vás tiež varovať pred ďalším druhom nevedomosti. Niektorí tu hovoria: ,,…zabudol/-la som urobiť venovanie pred, ale urobím ho po milovaní.” Takéto venovanie je úplne chybne umiestnené a nemá vôbec žiadnu hodnotu, aj ak by ste ho robili neustále po dobu 5, 8 či 10 hodín. Je to dané tým, že existuje zákon o začiatku, ktorý hovorí, že sa Boh zúčastní na tom, čo robíte súčasne s ním. Boh nebude meniť nič, čo ste urobili hlúpo alebo egocentricky.
Dôležité činnosti vyžadujú zvláštné venovanie
Je tu niekoľko otázok ohľadom venovania, ktoré zodpoviem, pretože to považujem za veľmi dôležitú tému. Ale predtým chcem vašu pozornosť obrátiť na ďalší veľmi dôležitý aspekt: niektorí ľudia si myslia, že ak urobili venovanie ráno pre celý deň, tak nie je nutné robiť venovanie napríklad, keď sa chcú milovať. To je absurdné – ranné venovanie je iba globálne venovanie, ktoré sa vzťahuje k celkovej integrácii behom dňa, ale dôležité činnosti ako je milovanie vyžadujú zvláštne, jednoznačné a presné venovanie. Takže keď vezmeme do úvahy, že takéto venovanie nepotrvá dlhšie než 5 minút (jednu minútu pre menej závažné činnosti), doporučujem, aby ste ho robili. Bude to mať najvyšší vplyv na váš duchovný vývoj a integruje vás to do takzvanej Karmajogy, tzv. jogy okamihu, ktorá umožňuje byť blízko Nekonečnu a Bohu.
Ako sa efektívne robí venovanie činnosti?
Vykonáva sa najmä s úplnou úprimnosťou a je ako ponuka, ktorá je daná Bohu ako dar. Keď mám uviesť príklad, začneme na niečom jednoduchom. Povedzme, že sa v určitom okamihu ráno prebudíte a rozhodnete sa kúpiť mlieko svojej mame. Oblečiete sa, vezmete peniaze a tašku do ruky a idete do obchodu. Pritom si myslíte: plody tejto činnosti, ktorú teraz vykonávam sú pre moju mamu, ktorá bude veľmi šťastná, že som pre ňu kúpil/-a mlieko. Táto činnosť nie je pre mňa, ani nemám rád/-a mlieko, ale urobím to aj tak, pretože moja mama má rada mlieko a bude rada, keď sa vráti z práce a uvidí 2 litre mlieka, ktoré som kúpil/-a. Keď príde, poviem jej:,,Mami, dávam Ti tieto dva litre mlieka. Sú tvoje.” V tomto prípade, činnosť nakupovania aj kúpené mlieko sú prostriedky použité pre potešenie vašej matky a jej patria plody tejto činnosti. Vo vnútri môžete mať radosť, že bude rada, ale aj tak táto radosť, ktorú budete cítiť, pretože ste jej kúpili mlieko, úplne patrí jej.
Rovnakým spôsobom by sme mali plody činnosti venovať Bohu s úprimnosťou dieťaťa. Aj keď nepoznáme komplexné metafyzické teórie, v okamihu, keď dávame, alebo myslíme, že dávame plody svojej činnosti Bohu, mali by sme vnútri cítiť nevýslovný stav prijatia, nabíjanie transcendentným, extatický tok, ktorý sa vždy prejavuje zhora dolu. Cítime ako prechádza vrcholom hlavy, preniká nami a zaplavuje našu bytosť tokom milosti. To je odpoveď, že ponúknuté plody boli prijaté.
Tento stav potvrdzuje, že venovanie je úspešné a činnosť, ktorú vykonáme je inšpirovaná Bohom. Je ním schválená, úplne Mu patrí a my sme iba nástrojom, cez ktorý sa prejavuje sila Boha. Sme len nástroj a Boh je ten, kto má prospech. Plody patria jemu. Tak tie, ktoré prídu za hodinu, ako aj tie, ktoré prídu za 5 rokov, 10 rokov, 100 rokov, 200 rokov, 800 rokov. Všetky tieto plody úplne patria jemu. Musíme ponúkať plody našich činností Bohu v stave úprimnosti, s predvídaním, potom pocítime transfigurujúcu, povznášajúcu, extatickú odpoveď, ktorá nám dáva silu, pevnosť a možno aj myšlienky, ktoré nám pomôžu zlepšiť činnosť, ktorú sa chystáme urobiť.
Ak vaše venovanie nie je nasledované touto odpoveďou, zanamená to, že Boh neprijíma danú činnosť a nemali by ste ju urobiť. Niečo nie je v harmónii buď v nás, alebo v osobe, s ktorou chceme urobiť danú činnosť, alebo nie je vhodný časový okamih. Absencia integrácie odpovede nám umožňuje pochopiť, že ponúknuté nie je prijaté. Ak aj tak činnosť vykonáme, jej plody nás nutne zavážia a nebudeme mať inú možnosť, než ich prijať. Napríklad aj formou budúcej inkarnácie. To je nevyhnutné.
Karmické vplyvy
Ak venujeme, znamená to, že daná činnosť už nebude mať karmické vplyvy?
Tento výrok je pravdivý za predpokladu, že venovanie je správne prevedené a samozrejme je nasledované odpoveďou. Nestačí povedať:,,Bože, ponúkam Ti dnes plody svojej činnosti!” Keď následne necítime odpoveď ako stav extatickej jednoty s Bohom, tak sa nedá povedať, že sme skutočne urobili venovanie, a že nebudeme zaviazaní plodmi našich činností.
Nestačí iba urobiť venovanie, musíme tiež cítiť, že venovanie bolo prijaté. To sa nemusí nutne prejaviť ako vnútorný hlas, ktorý povie: ,,Áno, synu, je to správne.” Jedná sa o vnútorný neopísateľný stav, ktorý sa prejaví jasne a nezpochybniteľne, ako niečo povznášajúce, transfigurujúce, čo nás na zlomok sekundy učiní božským, alebo dokonca na niekoľko minút a čo nám skutočne ukáže, že môžeme pokračovať a vykonať danú činnosť.
Činnosť, ktorá už bola vykonaná, nemôže byť nikdy následne venovaná Bohu. Nie je to možné a môžete si byť istí, že Boh nikdy neobdrží zlé skutky, ktoré urobíte so slovami:,,Keď venujem, tak to nie je dôležité, preto teraz venujem Bohu akt čiernej mágie, ktorý urobím, aby som zabil svojho suseda, ktorý ma stále otravuje. Ak to urobím, obdrží to Boh a dokonca mi pomôže a ja nebudem mať karmu a budem obávaným čiernokňažníkom, pretože všetky moje zlé skutky náležia Bohu. Jediná vec, ktorú budem mať, je zisk, pretože Boh zabil toho človeka s mojou pomocou.” NIE!
Prosím, nepodporujte taketo klamné predstavy vo svojej mysli, pretože takáto vec je úplne mimo diskusiu. Boh neschváli takéto skutky a ak ich aj venujete, odpoveď bude NIE. To isté platí pre úchylné, paranoidné akcie, ku ktorým vás môžu inšpirovať niektoré démonické či satanské sily. Nestačí ponúknuť, ponúknuté skutky musia byť tiež prijaté. Nemôžete si myslieť, že Boh prijme akúkoľvek úchylku.
Dôsledky venovania
Keď chceme venovať určitú činnosť, ktorej cieľom je naša transformácia, napríkad prečistenie mysle alebo čokoľvek si myslíme, že potrebujeme, aké dôsledky bude mať takýto druh venovania?
Ak plody takejto činnosti naozaj ponúkneme Bohu, potom toto venovanie môže mať iba Božské plody celkového oslobodenia od plodov tejto činnosti, ktorú robíme a súčasne spôsobí, že sa Boh prejaví cez nás a uskutoční, čo sme Mu venovali. Týmto spôsobom sa otvoríme Bohu. Napríklad cvičenie asán. Venovaním plodov tejto činnosti Bohu, sa mu bezpochyby ešte viac otvoríme a následne zaplaví našu bytosť Jeho milosť, sila, inšpirácia a energia. Kvalita stavov, ktoré zažijeme bude v takejto situácii mimoriadna.
Preto je tak dôležité, aby sme venovali plody našich skutkov Bohu. Môžeme potom obdržať silu, inšpiráciu a všetku podporu, aby naša činnosť bola integrovaná do súladu Božskej harmónie. Opomenutie venovania by znamenalo, že daná akcia, i keď duchovného charakteru, bude vykonaná vlastnými silami. Bude to egoistická akcia, ktorá následne vytvorí karmické väzby.
V takejto situácii sa budeme musieť vysporiadať s plodmi tejto činnosti v budúcej inkarnácii, keď obdržíme presnú náhradu toho, čo sme učinili. Kým nedosiahneme oslobodenie, budeme sa reinkarnovať. Budeme môcť žiť napríklad v ášrame a budeme využívať duchovné prostredie ale táto reinkarnácia bude povinná. Nebudeme tomu schopní uniknúť.
Keď napríklad dame iniciáciu nejakej kozmickej mocnosti a zabudneme urobiť venovanie – raz, dvakrát, trikrát, päťkrát; povedzme ak sme iniciovali 6.000 ľudí, ale urobili sme to egoisticky, budeme sa za to reinkarnovať aj dvadsaťkrát v rôznych ášramoch tejto planety alebo ďalších planét, kde budeme užívať z tejto spirituálnej klímy, ktorú si zaslúžime. Je to povinná vec, od ktorej nemôžeme utiecť so slovami: ,,Už nechcem viac! Mám toho dosť!” Či sa nám to páči, alebo nie, budeme sa musieť vyrovnať s týmito následkami našich činností.
V situácii, kedy sme iniciovali 6 miliónov ľudí s Venovaním, energia prichádza od Boha. Nie sme vyčerpaní, vysatí, ale cítime, že sme integrovaní, že naše skutky sú plynulé, že nás podporuje nekonečná sila. Nakoniec si uvedomíme, že sme voľní, že nemôžeme očakávať žiadne dôsledky našej činnosti, pretože neprináša žiadne plody a nie sme zaviazaní reinkarnáciou ako v iných situáciách, kedy ten, kto udeľuje rovnakú iniciáciu ju zabudne venovať Bohu.
Existujú dve rôzne činnosti, ktoré pri vonkajšom pohľade môžu neznalému pripadať ako ,,rovnaké”. Hlavný rozdiel je, že jeden robí venovanie a druhý nie. Obaja napríklad udeľujú iniciáciu na Taru v dvoch rôznych mestách. Jeden bude nakoniec vyčerpaný, pretože pracoval s vlastnou energiou a druhý bude schopný udeliť iniciáciu ďalším 10.000 ľuďom potom, čo ich iniciuje 6.000. Prečo? Pretože v prvom prípade pracuje osoba s energiami, ktoré patria jej ako egu, individuálnej bytosti, zatiaľ čo druhý je integrovaný z božského pohľadu a všetka energia pochádza od kozmickej mocnosti. Keď urobí venovanie, je integrovaný do okruhu, v ktorom sa Boh prejavuje cez neho. V prvom prípade je sám. Môže kontaktovať danú kozmickú mocnosť, ale jeho vitálna podpora sa môže zrútiť.
Ak niekto udeľuje iniciáciu a stojí pritom 8 hodín na nohách, ak urobí venovanie, nebude unavený. V pripade, že urobí rovnaký skutok ale bez venovania, jeho fyzická energia ho opustí. Prečo? Pretože pracuje so svojím egom, so svojou individualitou. Ak urobí venovanie, pracuje s energiou od Boha, ktorá ho kompenzuje tiež na individuálnej úrovni. Namiesto toho, aby ho podporovala pri činnosti 2 hodiny, môže ho podporovať aj 14-20 hodín, pretože ho vlastne podporuje Boh a on si iba všimne, že nie je unavený a diví sa, ako to zvládol. V inej situácii sa unaví a musí prestať. Prečo? Pretože nie je v jednote s Bohom.
Milostny akt s osobou, ktorá nepraktikuje jogu
V prípade milostného aktu s osobou, ktorá nepraktikuje jogu, stačí ak urobí venovanie ten, kto ju praktikuje?
Áno, nie je to dostačujúce, ale povinné. Ak ste s osobou, ktorá je podozrievavá a má pocit, že je podivné keď si 3-4 minúty držíte ruky, môžete urobiť venovanie osamote. Choďte napríklad na toaletu a tam urobte venovanie. Vizualizujte si tvár partnera. Dokonca si myslite, že je pred vami a drží vás. Pocítite integráciu a odpoveď od Boha.
Keď odpoveď nepríde, dokazuje to, že niečo je zle. Buď je partner chorý, alebo má pochybnú karmickú minulosť, ktorá neumožňuje, aby sa s vami miloval. Mali by ste prestať, aj ak by to bolo vzrušujúce a vášnivé. Hovoriť o iných veciach a skúsiť to neskôr, alebo v iný deň, pretože možno nie je vhodná doba. Ak sa znovu stane to isté je jasné, že s touto osobou sa bez venovania nemôžete milovať a nemali by ste tak činiť.
Tí, ktorí majú stale problém s plnou kontrolou sexuálneho potenciálu – ako muži, tak aj ženy, by mali vziať v úvahu, že venovanie prijaté Bohom nesmierne pomáha zlepšiť vašu kontrolu. Sú ľudia, ktorí mi povedali, že aj keď ich kontrola bola slabá, po prvom venovaní plodov svojho milostného spojenia Bohu, alebo inej kozmickej mocnosti zistili, že sa ich kontrola veľmi zlepšila. Niektorí hovorili, že boli momenty, kedy boli veľmi blízko bodu ,,odkiaľ nie je návratu” a divili sa, ako je možné, že neejakulovali. Akoby im niečo zázračného pomohlo, podporovalo ich, aby mohli pokračovať v milovaní bez straty kontroly.
Je cenné pamätať na tento aspekt, pretože vám môže veľmi pomôcť. Dokonca aj stav, ktorý dosiahnete keď urobíte venovanie plodov Bohu, alebo kozmickej mocnosti, vás veľmi zmení k lepšiemu. Osoba, s ktorou sa milujete sa stane harmonickejšou, bude tiež cítiť stav vášho šťastia. Konečný pocit harmónie, jednoty, naplnenia, rozšírenia vedomia je omnoho intenzívnejší a tieto stavy sú omnoho jemnejšie. Všetky tieto aspekty vám prospievajú.
Plody činnosti vám náležia, ale kladný prínos, ktorého sa vám dostane je ohromný – a to by malo rozhodnúť, že nikdy nezabudnete urobiť venovanie a samozrejme začať iba až keď pride vnútorná odpoveď.
Modlitba Otčenáš a venovanie
Môže modlitba Otčenáš prenesená pred činnosťou nahradiť venovanie?
Nie. Maximálne môže vytvoriť vo vašej bytosti stav jednoty s Bohom, ale nemôže nahradiť venovanie, pretože venovanie je naša obeť priamo Bohu, ktorému ponúkame plody našich činov. Nemá to žiadnu spojitosť s modlitbou. Môžem odriekať Otčenáš, aby som sa cítil blízko k Bohu, ale to nevylučuje ponúknuť Mu plody mojej činnosti. Sú to dve rôzne veci. Nemali by sme ich zamieňať. Ak je pre vás obtiažne otvoriť sa k Bohu a urobiť venovanie, môžete predtým odriekať Otčenáš. Prenesiete Otčenáš, pocítite stav empatickej jednoty spojenia (ktorý nasleduje ak prenesiete modlitbu precítene) a potom urobíte venovanie ako také.
Odriekať Otčenáš, cítiť stav jednoty s Bohom a potom si povedať: ,,Dobre, urobil som venovanie, Boh mi odpovedal a teraz sa môžem milovať.” Nemá z karmického pohľadu žiadny prínos, pretože ponúknutie plodov vašej činnosti je odlišný akt, ktorý nemá nič spoločné s vašou modlitbou. Otčenáš je Otčenáš a venovanie plodov našich činností Bohu je niečo iné. Sú to odlišné veci a nemali by sa zamieňať.
Stačí pri venovaní povedať: ,,V mene Otca, Syna a Ducha svätého.” A trikrát sa prežehnať?
Nie, pretože toto je akt integrácie so Svätou trojicou. Ak následne povieme v duchu, alebo dokonca silným hlasom: ,,Venujem Ti Bože plody činností nasledujúcich, prosím o pochopenie a uvedomenie, či ich prijímaš.”, potom je to správne. Čakajte v stave zvnútornenia aby ste pocítili božský transfigurujúci tok, reakciu ako povznesenie, extatický vánok prichádzajúci a zaplavujúci vašu bytosť. Ak príde, znamená to, že vaše venovanie bolo prijaté a plody nadchádzajúcej činnosti boli skutočne ponúknuté Bohu a Boh ich prijal.
Skrze modlitbu Otčenáš alebo V mene otca, Syna a Ducha svätého s prežehnaním sa iba žiadate o doplnkovú pomoc od Boha pre činnosť, ktorú budete vykonávať, ale jej plody náležia vám. Boh si tieto plody môže vziať iba ak Mu ich jasne a jednoznačne ponúknete. Venovanie je čin Slobodnej vôle. Pre lepšie pochopenie vám poviem príbeh, ktorý objasní ako funguje venovanie – dokonca aj v pekelných svetoch.
Príbeh o dôležitosti venovania
Keď som bol vo vezení, bol som v cele s mužom, ktorý bol za svoje zločiny odsúdený na smrť. Pretože vedel, že praktikujem jogu, mal väčšie sklony sa mi zdôveriť. Raz mi rozprával, že pred mnohými rokmi bol priťahovaný k čarodejníkovi v Transylvánii, ktorý v ňom rozpoznal zvláštne dary, ktoré mu mohli umožniť stať sa jeho nástupcom a prevziať jeho tajnú iniciáciu. Čarodejník ho začal vyučovať svoju strašnú prax. Pri jednej príležitosti si všimol niečo, čo ani čarodejník nevedel vysvetliť:
Jedného dňa mali niekoho zabiť skrze mágiu. Klient priniesol peniaze a 7 čiernych sliepok, ako žiadal čarodejník. Sliepky dali do miestnosti, kam mal prísť démon, aby ich zožral. Boli ponúknuté ako obeť. Učeň vstúpil do miestnosti s čarodejom a všimol si, že je úplne zatemnená, okná boli zatlčené a prikryté závesmi. Sliepky vpustili dovnútra a muž sa udivene spýtal:,,Čo sa teraz stane? Príde duch a zoberie si tie sliepky?” Čarodej odpovedal:,, Nesmiem vstúpiť do miestnosti a vidieť čo robí. Ak chceš, môžeš zostať za dverami a počúvať, ale ak vstúpiš, zabije ťa.”Muž zostal pri dverách a počúval.
Počul akoby sa vo vnútri niekto zjavil a naháňal sliepky po celej miestnosti. Sliepky kotkodákali a vrieskali, akoby bole brané jedna po druhej. Nasledovalo ticho. Čarodej povedal: ,,Teraz do miestnosti nesmieme, ale po uplynutí zákazu môžeme otvoriť dvere.” Učinili tak a k úžasu nášho muža tam nič nebolo. Ani pierko. Tak sa spýtal: ,,Keď má duch toľko sily, prečo si sliepky nevezme sám? Prečo potrebuje niekoho, aby mu ich priniesol a dal ich do tejto miestnosti?”,,No, nemôže,” odpovedal čarodej.
Prečo? Čarodej nevedel, ale ja vám poviem ten dôvod. Sliepky boli venované démonovi, iba tak si ich mohol vziať. Nad ostatnými sliepkami, ktoré mu neboli jednoznačne venované, nemal žiadnu moc. V okamihu, keď mu boli venované si ich mohol vziať. Nechal ich zmiznúť, odhmotnil a preniesol ich do inej dimenzie. Už tu viac neboli a je bez diskusie, že už sa neobjavia. Takže nikto nevie, kam zmizli, ale už neexistovali.
Nepovedal som vám tento príbeh, aby ste nasledovali tak strašný príklad, ale aby ste pochopili dôležitosť venovania. Uvedomte si, že zmiznutie sliepok bolo možné len vďaka tomu, že boli ponúknuté nejakým pekelným silám a len potom čo boli ponúknuté si ich mohli vziať a nie inak.
Venovanie privádza k oslobodeniu
Uveď nás prosím do stavu oslobodenia – aspoň na chvíľu, aby sme spoznali, kam mierime…
Môžem odpovedať iba nepriamo. Stav venovania nasledovaný odpoveďou je stavom oslobodenia v živote, takže dživanmukta. Keď robíte venovanie určitej činnosti a Boh (alebo kozmická mocnosť) vám odpovie, potom prevedenie tejto činnosti nastane v stave oslobodenia v živote. Opakujem, že venovanie výsledkov určitej činnosti nasledované odpoveďou vás privádza k oslobodeniu v živote. V takejto chvíli konáte už ako dživanmukta.
Skrze venovanie je nám tento stav oslobodenia dostupný. Musíte si určite tento stav sami uvedomovať, pretože jeho hĺbka je samozrejme úmerná miere vašej pozornosti. Čím viac ste pozornejší tým lepšie si dokážete stav oslobodenia uvedomovať. Niektorí z vás ho môžu vnímať. Ale je potrebné snažiť sa ho vnímať stale intenzívnejšie, pretože kvalitu oslobodenia je možné ďalej prehlbovať. Môžete ju použiť z určitej časti, z niekoľkých percent. A potom je dôležité s akou pozornosťou ju vnímate.
˜ yogaesoteric, joga-ezoterika.sk˜
Súvisiace články:
Venovanie ovocia a plodov našich činov