Venovanie ovocia a plodov našich činov
(Časť zo slovníka Tajomstvo večnej ženskosti)
Základné duchovné aspekty
Človek sa môže priblížiť a môže sa stať súčasťou hlbokého duchovného spojenia s Bohom Otcom v každom momente, skrz akúkoľvek prospešnú aktivitu, aj takú, ktorá nie je blízka jeho povahe, ak táto ľudská bytosť venuje špecifický akt (ktorého podstata je dobrá) Bohu, ako aj plody a ovocie tejto činnosti. V záujme vykonania venovania pre Boha je najprv potrebné, aby mal človek intenzívny, vnútorný stav duchovnej otvorenosti a pokory.
Duchovný postoj je vo svojej podstate vlastne kľúčom k vnútornému duchovnému cvičeniu. V momente ponúknutia plodov a ovocia určitého skutku Bohu, keď Boh obdrží túto ponuku, ktorá bude potom prekvitajúcim činom, tento čin v podstate už nie je ďalej vykonávaný človekom, pretože skutočným autorom sa stáva samotný Boh, ktorému ľudská bytosť, ktorá vykonala venovanie, ponúkla úplne a bezpodmienečne akýkoľvek výsledok.
Keď človek venuje plody a ovocie nejakého činu Bohu a keď je venovanie prijaté Bohom, potom je človek vedený, inšpirovaný a priamo podporovaný Bohom. V takomto prípade sa človek otvára večnosti a nekonečnu Boha a je schopný zakúsiť, v istej miere, hlboký stav duchovného spojenia s Bohom.
Preto, praktikovaním venovania plodov a ovocia našich činov Bohu, skoro v každom momente, je našim cieľom cítiť čistú súhlasnú odpoveď prichádzajúcu z vnútra, prejavenú vo forme intímnej, tajomnej spoločnosti s nekonečným bytím Boha, každý z nás môže zažiť v prítomnom momente stav duchovnej nesmrteľnosti. Z tohto aspektu, je človek schopný zažiť slovami neopísateľné objatie Boha, a zároveň je schopný sa potom otvoriť a láskyplne objať Boha, v spoločnom vnútornom vesmíre, ktorý je teraz rozšírený a vnímateľný v nekonečnej dimenzii Makrokosmu.
Toto je základný duchovný aspekt, ktorý, ak nezabudneme a ak zacielime na dosiahnutie našich dôležitých činností, ktoré vykonávame v priebehu dňa, s týmto exemplárnym duchovným postojom, alebo inak, ponúkneme plody všetkých našich činností, ktoré sa chystáme uskutočniť Bohu, budeme mať možnosť cítiť, že naša bytosť potom vstupuje do stavu nevýslovného spojenia večného bytia, Boha.
Stav večnosti
V tomto momente sa stávame svedkami stavu duchovnej nesmrteľnosti, stavu večnosti, ktorým nás Boh priamo napĺňa, následne potom ako vykonáme venovanie, keď On súhlasí s tým, aby sme vykonali nasledujúcu, konkrétnu činnosť. V prípade, ak sme vykonali venovanie, môžeme cítiť, že Boh sa prejavuje cez nás a touto cestou ho môžeme cítiť priamo v nás, Jeho inšpiráciu, silu, milosť, moc, a čo je najdôležitejšie, budeme zbavený účinkov našich činov, ktoré, ak sme nevykonali venovanie sa vrátia k nám.
Uprimnosť venovania
V záujme lepšieho prevedenia venovania, v nás potrebujeme rozvíjať stav totálnej úprimnosti, pretože ak v sebe nemáme pokrytectvo a nič, čo by sme museli skrývať, môžme naozaj vnímať pravdivú odpoveď, ktorá prichádza od Boha. Je dôležité zistenie, že čestnosť je základnou podmienkou, nie niečo, čo by sme mali vystavovať navonok, to by mohlo byť nezmyselné.
V skutočnosti čestnosť odkazuje na vnútorný postoj, pri ktorom nemáme čo skrývať pred Bohom v našom srdci. Je to vnútorný postoj, ktorý sa často nazýva čestnosť voči vlastnému bytiu. V skutočnosti je to naša čestnosť, ktorá je vnímaná ako žijúca prítomnosť v našom najvnútornejšom vesmíre. Preto, nadobudnutím tohto stavu môžeme z celého srdca dať Bohu to, čo sa chystáme vykonať a touto cestou priamo požiadať o Jeho vedenie, smer, v záujme dostátia správnej odpovede či činnosť máme, alebo nemáme vykonať. Cez venovanie ponúkame úplne úprimne Bohu ovocie ako dar a výsledky našich činností.
V záujme lepšieho pochopenia hlbokého významu tohto duchovného postoja, začnime veľmi jednoduchým, skoro banálnym, príkladom. Povedzme, že v určitom bode sa ráno zobudíme a rozhodneme sa kúpiť mlieko pre mamu. Oblečieme sa, zoberieme si peniaze, tašku, fľaše na mlieko a vyjdeme von s myšlienkou: „Čin, ktorý vykonávam, jeho ovocie, to znamená, že fľaše s mliekom sú pre mamu a ona sa veľmi poteší, že som vstal skôr, aby som ho kúpil, tento čin nie je pre mňa. Vlastne ani nemám rád mlieko. Robím to pre moju mamu, pretože ona má rada mlieko a bude rada, keď príde domov. Keď príde, poviem jej: ,, Mami, tieto dva litre mlieka sú tvoje, dávam ti ich.“ V tomto prípade čin ísť von a kúpiť mlieko a dokonca aj samotný objekt, mlieko, ktoré som kúpil, slúži pre potešenie mamy. Plody a ovocie tohto činu patria jej, myslíme si, že sme to urobili pre ňu.
Aj v tomto kontexte by sme mohli byť radi za mamino šťastie, ale radosť, ktorú cítime, patrí stále jej.Začať s týmto jednoduchým príkladom, s ktorým sa nemusíme nutne identifikovať v našom dennom živote (ale môžeme nájsť príklady v odlišných spredmetneniach životných skúseností, ktoré sme zažili) v bežnom, dennom deji môžeme analogicky aplikovať do akejkoľvek životnej okolnosti v ktorej sme zamýšľali ponúknuť plody a ovocie našich činov Bohu.
Preto, keď ponúkneme Bohu plody a ovocie konkrétního činu, a pritom máme v tomto momente úprimný stav dieťaťa, potrebujeme vysvätiť to, čo je bežne naše ako ponuku Bohu.
Každý môže praktizovať venovanie
Prirodzene, ak vysvätíme touto cestou, aj bez toho, aby sme si boli vedomí nejakého druhu komplikovaných metafyzických teórií, aj bez akýchkoľvek fylozofických vedomostí, aj bez konkrétnych opodstatnení týkajúich sa vedomostí alebo praktikovania určitého náboženstva, aj ak sme nikdy neštudovali knihy o vzťahoch medzi človekom a Bohom, aj ak nepoznáme význam karmy alebo iné orientálne koncepty, aj ak nemáme čistú a pevnú vieru v Boha, ak úprimne pokračujeme na tejto ceste, obdržíme čosi úžasné, zázračné, čo zaujme miesto v našom bytí.
Preto v záujme aplikovania tohto základného postoja venovania, nepotrebujeme byť filozofom, metafyzikom, nepotrebujeme mať žiadne znalosti o orientálnych a západných náboženských konceptoch, potrebujeme mať iba stav vnútornej jasnosti a konať veľmi jednoduchým spôsobom.
Skrz tento čestný stav prejavujeme ponúknutie, plné lásky, Bohu. Výsledky našich činov, budeme v nás vnímať nevýslovným stavom komunikácie s niečím, čo ide mimo nás v dimenzii a jemnosti. Prejaví sa to ako nabíjanie sa jemným, transcendentným, extatickým prúdom, ktorý generuje šťastie a vnútornú radosť, ktorá sa vždy prejavuje zhora dole v našej bytosti. Zvyčajne cítime túto neopísateľnú odpoveď prichádzať odniekiaľ zhora nad korunnou oblasťou našej hlavy, ako zaplavuje našu bytosť a tým sa nám takmer okamžite podarí vstúpiť do vynikajúceho stavu vedomia, plného šťastia, stavu vibrácií, ktorý je vysoko nadradený iným stavom nášho každodenného života. Preto je venovanie výnimočný stav, skvelý stav mysle.
Tri obrovské výhody venovania
Venovanie plodov a ovocia určitého činu Bohu Otcovi má tri obrovské výhody pre zasvätených:
Prvá výhoda
Venovanie plodov a ovocia určitého činu nám v momente obdržania odpovede dovoľuje, oprávňuje nás zistiť s očakávaním či to, čo zamýšľame urobiť, v súľade s tajomným vedomín Boha, je dobré alebo zlé, a takto nám umožňuje predísť očakávaniu zla, kterého sme si neboli vedomí, že prichádza ako dôsledok našej činnosti. Ak je odpoveď súhlasná, je to pre nás čas na odhalenie tajomna božského dobra zakaždým. Touto cestou sa učíme niečo o tajomstvách božského dobra pri každom venovaní plodov a ovocia, keď obdržíme súhlasnú odpoveď.
Druhá výhoda
Ak odpoveď na venovanie, ktoré sme práve vykonali, je pozitívna, jedna z afirmatívnych, znamená to, že špecifická činnost, ktorú sa chystáme vykonať je, bez akýchkoľvek pochybností, dobrá v očiach Boha. V tomto osobitom prípade, dobrý čin, ktorý hodláme urobiť nikdy neznamená zjavenie dobrej ,,reťaze“, aby nás pripútal a prinútil nás vrátiť sa pre obdržanie plodov a ovocia, ktoré špecifický čin zahŕňa, či už to chceme, alebo nie, ako v prípade dobrých plodov našich činov, ktoré nie sú oddelené.
Touto cestou nie sme naďalej pripútaný podľa pravidla príčiny a následku, alebo inak, podľa zákona karmy. Tento zahajovací aspekt má obrovkú hodnotu obzvlášť pre tých, ktorí pochopia jeho veľkú dôležitosť. Pre tento konkrétny dôvod môžme povedať, že v realite venovanie plodov a ovocia našich činov Bohu je, bez pochýb, základná spirituálna a náboženská metóda. Hoci sa javí jednoducho a dostupne pre každého, aj cez náboženstvo, venovanie plodov a ovocia našich činov Bohu je a zároveň pozostáva zo základného planetárneho objavenia, špeciálne pre tých, ktorí ho neustále chápu a praktikujú.
Tretia výhoda
Táto je najdôležitejšia a môže byť objavená iba tými, ktorí majú v tomto smere potrebný gram praxe. Môžeme povedať, že každý sa môže stať majstrom v umení duchovného venovania iba vytrvalým praktikovaním. Toto platí iba v situácii, keď obdržíme súhlasnu odpoveď na konci, svojho venovania, ktoré nám zároveň odhaľuje fakt, že náš čin je bez pochýb dobrý, podľa tajomnej vôle Boha.
Hlboké účinky venovania
Keď obdržíme súhlasnu odpoveď na naše venovanie, v ktorom boli plody a ovocie bezpodmienečne ponúknuté Bohu, akciu, ktorú potom vykonáva Boh cez našu bytosť, zažijeme skrytou cestou. Za každým (keď vykonáme určitý čin, alebo skutok s venovaním) pocítíme nevýslovný, tajomný stav duchovne oslobodeného človeka naživo (džívanmukta). Preto, ak je čin, alebo skutok robený s venovaním plodov a ovocia Bohu, ten, čo koná v našej bytosti a cez našu bytosť tajomnou cestou je Boh.
Vo svetle tohto odhalenia si môžeme uvedomiť, že keď nejaký akt alebo skutok je vykonaný skrz našu bytosť vzhľadom k venovaniu plodov a ovocia, sme ohromení a zároveň sme objektívnymi svedkami všetkého, čo v nás Boh vykonal v každom momente. Touto cestou môžeme povedať, že v prípade činu, alebo skutku, ktorý je vykonaný s venovaním jeho plodov a ovocia, sa môžeme každý raz naučiť nezvyčajne veľa zo všetkého, čo Boh vykonáva v nás a cez našu bytosť, keď koná v nás a cez nás, v záujme naplniť čin alebo skutok, ktorého plody patria iba Jemu.
V osvietení týchto zjavení si môžeme ľahko uvedomiť, že ak máme pochybnosti týkajúce sa toho, aký dobrý by konkrétny čin mohol byť pre nás, môžeme si ho objasniť tak, že začneme, s pomocou Boha, robiť najprv venovanie plodov a ovocia určitého činu Bohu. Potom, podľa odpovede vnímáme, že môžeme rozumieť či určitý čin, ktorý zamýšľame urobiť je dobrý, alebo nie z tajemného hľadiska Boha Otca.
˜Profesor jogy Gregorian Bivolaru, yogaesoteric˜
Súvisiace články:
O venovaní